„A či je to zlé, a či práve naopak, keď je čas rýchlejší než vy sami, predbieha vás vo dverách, na ulici, v rade na zmrzku, keď dni ubehnú ako v rýchliku, noc prehrmí, ako malá letná búrka, je tu ďalší deň, týždeň, mesiac....a tie roky, ktoré od .........rátam, listujem v knihe, pozorujem sa v zrkadle..“
Čas sa zastaviť nedá, no na trošku sa nám ho predsa podarilo uchmatnúť a venovať ho našim bývalým zamestnancom. Pripravili sme posedenie pri čajíku a chutných koláčikoch, ktoré s láskou pre nich napiekli kolegovia. Samozrejme sme im venovali kytičku uvitú z krásnych spevov, tancov i vtipného slova od našich šikovných žiakov. Spolu sme si zaspomínali na časy, keď pracovali u nás v škole. So záujmom si obhliadli, čo všetko sa zmenilo v priestoroch školy, čo pribudlo, čo ubudlo. Nahliadli aj do svojich tried, ktoré ich celkom očarili svojou domáckou pohodou.
Veríme, že tak ako potešili oni nás svojou prítomnosťou, že aj my sme ich potešili tým, že na nich nezabúdame.