Zastav sa na chvíľu a započúvaj sa. Počuješ? No počuješ ten plač a volanie o pomoc? To plače naša milovaná Matka Zem, to plače príroda a zvieratá. Volá o pomoc! Umiera! Ty ako malý človek, my ako ľudstvo, ktoré z vesmíru nie je ani vidno, sme ju dohnali do záhuby. Máme veľa výhovoriek, samé „keby“ – len nie teraz. Kedy keď nie teraz? Svet sa mýli, že sú dôležité autá, veľké domy, drahé dovolenky … Prestaň na chvíľu myslieť na seba na svoje pohodlie, pomôž planéte. Tá ti dáva vzduch, ktorý dýchaš, vodu ktorú piješ, hlinu na ktorej máš svoje obydlie…. pomôž jej vstať a pozdvihnúť ju. Začni kráčať s chcením a ona ti ukáže, čo máš urobiť. Možno len objať strom…možno len podvihnúť papier na zemi…možno len vytiahnuť z potoka pet fľašu…možno len nasadiť kvety…nechaj sa viesť a načúvaj jej hlasu.
Krásny slnečný aprílový utorok sa naši žiaci a učitelia rozhodli venovať našej ubolenej Zemi. Svojim odhodlaním a usilovnosťou oslobodili jej plecia od množstva odpadkov váľajúcich sa v jej lesoch, potokoch, na úbočiach. Venovali jej tak najkrajší darček, aký môže planéta Zem dostať k jej veľkému Dňu. No..
„Kto veľa dáva, dostáva oveľa viac“
Prečítajte si aké pocity tento „Deň“ zanechal v našich žiakoch
Matúš, 1. roč. „Včera som sa na tento deň vôbec netešil, ale dnes som rád, že som tu a môžem upratovať našu prírodu.“
Marko, 2. roč. „Vonku je tak dobre.“
Lenka, 3. roč. „Môžeme tak chodiť hocikedy.“
Rita, 3. roč. „Prečo ľudia hádžu odpadky do lesa?“
Janinka, mládežníčka „ Mali by sa inšpirovať okolité obce“
Silvia, starostka „V našej obci máme šikovné deti. Ďakujeme za pomoc “
Naši žiaci v Porúbke, v okolí školy
Naši žiaci v Porúbke
Naši žiaci v Porúbke
Naši žiaci v Priekope
Naši žiaci v Koromli
Naši žiaci v Kolibabovciach
Naši žiaci v Petrovciach